Za 100, bratku
"Dnes by sme si mohli dať Iskender kebab. Čo povieš?" vyberá riad z umývačky. Mňam, milujem Iskender kebab, "Áno, veľmi dobrý nápad," už mi začínajú tiecť sliny. "Idem sa obliecť," odložím taniere zo stola. "Počkaj, ale nie hneď teraz," zasmeje sa, "veď sme pred chvíľou doraňajkovali." Vlastne áno. Ale keď ja sa neviem toho kebabu dojesť. Plátky teľacieho mäsa v paradajkovej omáčke poukladané na chlebovom pide a popliate horúcim maslom. Zase sa prejem.
"Ešte skočíme na benzín," zabočí doprava. "A môžme tam kúpiť aj tú chladenú kávu. Večer si dáme," ledva fučím. Tuším si musím rozopnúť gombík na džínsoch. Priparkuje auto k najbližšiemu pultu a pootvorí okienko. "Za 100, bratku, prosím," povie a vypne motor. "Vieš, ako to je u nás?" pozriem na ňho. "Tankuješ si sám a potom ideš zaplatiť dovnútra," Usmeje sa. "A všetci vždy zaplatia a neujdú bez platenia?" otvorí peňaženku a podáva staršiemu pánovi so šedivými vlasmi papierovú bankovku. "Haha, nie, teda neviem. Ale veď majú všade kamery, takže by ich chytili," povolím si opasok na nohaviciach. "To je divné. Neviem, či by to tu u nás takto fungovalo," naštartuje auto.
"Chceš vanilkové alebo normálne to nescafé?" otváram chladničku. "Normálne," pristúpi ku mne. "Vieš čo je ešte pre mňa zaujímavé?" Aj napriek tomu, že som prejedená a o chvíľu asi prasknem, moja zvedavosť a analýzy, ktorých mám plnú hlavu, nie sú prejedené a ani nespia. Niekedy si pripadám ako otázkomat fungujúci na nevyčerpateľný generátor a čakám, kedy mi zbalí kufre a pošle ma vypytovať sa späť na Slovensko. "Čo, Deli?" prezerá si police so sladkosťami. "Že cudzích oslovujete bratku alebo sestra," vyberiem plechovky z chladničky. "Napríklad, ten pán čo nám tankoval naftu," pozriem na ňho," mal dobrých päťdesiat rokov a ty si mu povedal bratku." Podám plechovky predavačovi. "Áno, máš pravdu, je to zvláštne," vyťahuje peňaženku. "Keby u nás niekoho na ulici, predavača alebo nejakého dedka oslovím bratku alebo strýko, to tiež používate, tak asi by mi nepovedal dcérenka, ale pozeral by na mňa ako na hlúpu a ešte by mi možno aj vynadal." Usmial sa. "Ale tu môžeš tak volať všetkých." Zaplatili sme.
"Čo povieš, dáme si ešte jedno kolo kebabu?" žmurkne na mňa. "To by som explodovala a po celom byte by zbieral kúsky Mišky," chytím sa za brucho. "Ideme teda domov a pozrieme si Jurský park," chytí ma za ruku. "Dobre, bratku."
